Vnútorné motivované (sebariadené) vzdelávanie
Predpoklady k jeho úspešnému fungovaniu
Vnútorne motivované učenie vychádza z postoja a kvality vzťahu samého k sebe i k ostaným, ktorý rešpektuje plnú autonómiu každého človeka, jeho unikátnu osobnosť, vývojové úlohy a vzdelávacie potreby. Prejavuje sa tým, že učiaca sa osoba má plnú zodpovednosť za svoje učenie a plnú kontrolu nad tým, čo, kedy, ako a prípadne s kým sa učí. Vnútorne motivované učenie je nekončiaci celoživotný proces, ktorý zahŕňa všetky životné skúsenosti a aktivity bez ohľadu na to, či je ich cieľom sa niečo konkrétne naučiť alebo nie.
Vo všeobecnosti je poslanie slobodných demokratických škôl možné definovať nasledovne – poskytovať vzdelávanie prostredníctvom vhodného prostredia, ktoré plne rešpektuje človeka a ktoré mu umožňuje prirodzené, vnútorne motivované učenie. Cieľom je umožniť objavenie a rozvoj plného ľudského potenciálu každého človeka tak, ako to má v sebe zakódované a ako to môže vnímať iba on sám. S týmto cieľom je spojený aj predpoklad, že takýto človek, pokiaľ takto získa aj potrebné sociálne kompetencie, bude aj efektívne prispievať celej spoločnosti – svojím konštruktívnym nastavením a realizáciou osobného smerovania a talentov.
Východiská a predpoklady:
Naša kultúra má v sebe výrazne zakorenené presvedčenie o ľudskej povahe, ktoré je založené na strachu a nedostatku, a ktoré preto potrebuje hierarchiu a kontrolu. Pre rozhodnutie, či byť súčasťou slobodnej demokratickej školy alebo sa venovať podpore tohto konceptu vzdelávania, je zásadné, ako vnímame podstatu človeka. Teda, či je človek podľa nášho presvedčenia zo svojej podstaty:
a) konštruktívny a evolučne nastavený na to rozvíjať svoje vnútorné vývojové úlohy a talenty k prospechu seba aj druhých
alebo
b) „lenivý“ a nekonštruktívny, bytosť, ktorej nie je radno dôverovať a ktorého je potrebné kontrolovať a motivovať zvonku.
Podľa skúseností zo slobodných demokratických škôl ako sú Donum Felix, funguje vnútorne motivované učenie najlepšie, keď sú splnené nasledujúce predpoklady:
a) spojenie študenta samého so sebou
Ten, kto sa vzdeláva by mal byť čo najlepšie spojený sám so sebou, so svojím smerovaním tak, aby bol schopný počúvať svoje vnútorné impulzy a rozlíšiť, kedy sa jedná o vlastné pohnútky a vývojové úlohy a kedy sa jedná o vonkajšie očakávania a programy.
Pokiaľ niekto strávil nejaký čas v prostredí, ktoré je založené na učení motivovanom „zvonka“, kde vznikla závislosť na vonkajšej autorite, môže trvať veľmi dlho, že sa spojenie študenta samého so sebou a so svojou vnútornou motiváciou obnoví.
b) kultúra školy založená na prijatí študenta (takého aký je) a na jeho zodpovednosti za seba a za svoje učenie
Pre fungovanie vnútorne motivovaného učenia je zásadné mentálne nastavenie ľudí, ktorí študenta obklopujú. Pre učiteľov v slobodnej demokratickej škole (a doma potom pre rodičov) je hlavnou výzvou vytvoriť prajúce, slobodné a bezpečné prostredie bez očakávaní a manipulácie. Študent musí od dôležitých ľudí okolo seba vnímať, že sú presvedčení o jeho pozitívnej podstate a prijímajú ho takého aký je, bez potreby ho akokoľvek meniť a ovládať a zároveň mu v ničom neberú jeho plnú zodpovednosť za svoj život a za svoje učenie. Dospelý sa na učení študentov účastní jednak osobným príkladom a jednak svojimi aktivitami a ponukou.
Zámer študentov nejako formovať je z pohľadu podmienok pre vnútorne motivované učenie kontraproduktívne. Prax zo slob. Demokratických škôl ukazuje, že zodpovednosť nie je možné prenechať deťom selektívne. Akonáhle si dospelý ponechá právo rozhodovať o tom, že nejaká, ak by len malá časť učenia, bude povinná, dieťaťu to berie zodpovednosť za svoje učenie a narúša to jeho vnútornú motiváciu a stáva sa závislým na vonkajšej autorite.
c) vekové miešanie
Možnosť, aby sa študenti sami združovali a preskupovali podľa svojich potrieb bez ohľadu na ich vek, je ďalším predpokladom vnútorne motivovaného učenia.
d) bezpečné a inšpiratívne prostredie tvorené komunitou rôznorodých ľudí
Ďalším predpokladom vnútorne motivovaného učenia ako aj dobrého fungovania školskej demokracie je komunita školy tvorená rôznorodými ľuďmi. Takáto komunita je podstatnou súčasťou inšpiratívneho prostredia školy. Bezpečie v rôznorodej komunite školy zaisťuje kultúra vzájomného rešpektu a demokratické inštitúcie (školská rada, rada spravodlivých).
e) pozornosť bez očakávaní
Dôležitým predpokladom je aj podporujúci a nehodnotiaci učiteľ, ktorý považuje všetky aktivity, ktoré si študent zvolí, za rovnako hodnotný zdroj učenia a je tak študentovi schopný poskytnúť potrebnú mentálnu podporu a prajúcu pozornosť pre vytváranie jeho vzdelávacie priestoru. Najefektívnejšími zdrojmi učenia bývajú aktivity, ktoré predtým za učenie neboli vôbec považované, ako napríklad slobodná hra, oddych či dokonca stav nudy.
Z tohto mentálneho nastavenia vyplýva, že učitelia (ani rodičia) nemajú potrebu deťom a študentom riadiť alebo časovo obmedzovať priestor pre nasledovanie ich záujmov, ktoré môže znamenať čokoľvek na škále od prežívanie neznesiteľnej nudy až k bytí vo flow, objavovania a slobodnej hry. Nemajú potrebu to ani hodnotiť. Nevysielajú tak ani neverbálne signály, že to, čo študent robí, nie je „hodnotné“a že by sa mal zaoberať niečím iným.
Študent v slobodnej demokratickej škole potrebuje mentálne nastavenie okolia, že všetko, čo robí, je učenie. Potrebuje, aby nebola hodnotená významnosť jeho aktivít z pohľadu ich hodnoty pre učenie tak, ako to vníma niekto iný a aby bol plne prijatý taký aký je.
Zdroj: Donum Felix
