Čo ak najväčšou prekážkou rozvoja vzdelávania nie sú deti, učitelia ani rodičia, ale nedôvera voči rôznorodosti?

Často počúvam otázku:

„Nie je domáce vzdelávanie nebezpečné?“

Ja si kladiem inú otázku.

Nie je nebezpečné veriť, že existuje iba jedna správna cesta pre všetky deti?

Počas môjho pobytu v kantóne Vaud (Švajčiarsko) som sa rozprávala s maminkami, ktorých deti sa vzdelávajú doma či v komunitách.

Bolo napĺňajúce vidieť ako sa z toho tešia, sú pokojné a v ľahkosti.

Nemuseli obhajovať svoje rozhodnutia.

Nemuseli mať strach, že im niekto bude hádzať polená pod nohy.

Jednoducho žili to, čomu veria.

Mojím prianím je zažiť toto aj na Slovensku.

Nech rôzne cesty k vzdelávaniu existujú vedľa seba v rešpekte a navzájom sa obohacujú.

Spýtajme sa: aké vedomosti budú naše deti potrebovať o desať rokov?

Yuval Noah Harari hovorí, že vlastne nevieme.

Svet sa mení rýchlejšie, ako dokážeme meniť učebnice.

Preto dôležité učiť deti aj niečo iné:

rozumieť sebe

vedieť spolupracovať

vedieť viesť dialóg

nebáť sa zmien

byť tvorivý

prežívať radosť

A najmä – BYŤ ČLOVEKOM.

Viete, radostný človek nebude viesť vojny…

Nemyslím si, že existuje iba jedna správna cesta. Verím, že rôznorodosť je silou spoločnosti.

Spoločnosť, ktorá podporuje iba jednu cestu vzdelávania, pripravuje samu seba o múdrosť, ktorú rôznorodosť prináša.

V Radostný svet často hovoríme, že naším cieľom nie je len odovzdávať vedomosti.

Vytvárame priestor, v ktorom môže dieťa objaviť, kým je, čo ho baví, aké sú jeho dary a ako nimi môže raz prispieť svetu.

Možno práve to bude o desať rokov tá najdôležitejšia kompetencia.

Autorka článku: Marica Laščeková